V dennej praxi sa stretáváme s otázkami pacientov, ktoré vychádzajú z povier o ochoreniach v ústnej dutine. Mýty a dogmy boli vždy súčasťou ľudských dejín. Odpradávna boli spochybňované, kritizované a napokon opäť oživované. V konečnom dôsledku obe tvrdia svoju pravdu. Tá je však často vzdialená od skutočností preverených vedou a výskumom. V orálnej medicíne existujú mýty a dogmy, ktoré prechádzali z generácie na generáciu bez toho, aby ich pravdivosť niekto overil alebo skúmal. História ústnej hygieny je neoddeliteľnou súčasťou histórie celej medicíny. Prvý záznam o cielenej starostlivosti o zuby zanechali už Babylončania a Egypťania pred 3500 rokmi p.n.l.. Používali tenké drevené paličky či špáradlá zo zlata. Prvú zubnú kefku objavili Číňania už v 15.storočí p.n.l. Bola veľmi podobná našej súčasnej zubnej kefke, no vlákna tvorila srsť z divokého sibírskeho diviaka, zasunutá do kosti alebo do bambusového drievka. Na začiatku nášho storočia pili ľudia kozie mlieko na svieži dych a nosili prívesok vlčieho zuba, ktorý ich mal ochrániť pred nepríjemnou bolesťou zubov. Prvé záznamy o vzniku „zubnej pasty“ sú datované 1000-500 rokov p.n.l.. pripravovali si ju Indovia zo zmesi soli, orecha a zázvoru. V 11. storočí bol prvý krát popísaný zubný kameň v Španielsku a boli vyrobené nástroje na jeho odstránenie. V 13. storočí Aztékovia odstraňovali zubný kameň dreveným uhlím, ktoré namáčali do studenej vody alebo zmesi soli, hliníka a iných prímesí. Prvá zmienka o dôležitosti dentálnej hygieny v zubnom lekárstve bola zaznamenaná na konci 19.storočia, kedy začali dentálne žurnály uverejňovať články o prevencii a metódach jej uplatňovania. Dnes sa už mýty a dogmy, ktoré sa nezakladajú na podložených dôkazoch pomaly vytrácajú zo zubnej medicíny. Je to vďaka nových vedeckých poznatkov v oblasti medicíny. No aj napriek tomuto poznaniu sa bohužiaľ ešte aj dnes stretávame s nesprávnymi postupmi staorstlivosti o zuby a parodontu založenými na „rodinných tradíciách“ a to je aj dôvod, prečo sa často hovorí o dedičnosti zubného kazu a zápalu ďasien.
Pred každým ošetrením má byť pacient informovaný o tom, prečo je ošetrenie nutné, ako vznikol daný problém a čo je potřebné robiť, aby sa problém neopakoval. Efektívna práca v zubnej ambulancii je iba vtedy, ak sa pesonál pacientovi venuje, dá mu správne informácie, motivuje ho k spolupráci a inštruuje v používaní všetkých pre neho vhodných hygienických pomôckach. Iba dobrá spolupráca zaručí, že jeho problémy sa nebudú opakovať. Ak do ambulancie príde klient v čase, keď ešte nemá problém (deti od narodenia...), je možné u neho udržať optimálne orálne zdravie počas celého života. Život bez zubného kazu a zápalu parodontu je možný, je skutočnosťou pre motivovaného a vhodne spolupracujúceho klienta. To však nezabezpečia tzv. „preventívne prehliadky“, ktoré trvajú 5 – 15 minút, ale celoživotná spolupráca klienta so zubným lekárom a jeho preventívnym personálom.
Každý, kto príde do zubnej ambulancie je označovaný ihneď ako pacient. Pacient je človek, ktorý potrebuje ošetrenie. Správne je označenie klient. Klient prichádza, aby mu bola poskytnutá „služba“ v zubnej ambulancii. Tou službou môže byť preventívne opatrenie vo forme poradenstva, preventívneho výkonu alebo ošetrenie.
Každému klientovi-pacientovi zubnej ambulancie je nutné vypracovať individuálny plán prevencie a liečby. Ak príde pacient bolestivý, riešime jeho akútny problém, odstránime bolesť a potom mu ponúkneme alternatívy plánu prevencie a liečby.
V súčasnosti sme na Slovensku v porovnaní s inými svetovými krajinami na poprednom mieste v uvedení preventívnych programov a odboru dentálna hygiena do života už v roku 1992. Rrealizujeme projekt skupinovej prevencie Zdravý úsmev, projekt individuálnej prevencie „preventistka“ zaškolenou zubnou asistentkou a vysokoškolsky vzdelaným dentálnym hygienikom. Kompetencie preventívnych pracovníkov vypracoval garant odboru dentálna hygiena doc. MUDr. Eva Kovaľová, PhD.
No aj dnes sú pacienti, ktorí tvrdia, že dentálna hygiena nie je dôležitý odbor. Stačí, ak absolvujú jedenkrát ročne preventívnu prehhliadku u zubného lekára.
Moja odpoveď na toto konštatovanie:
To často tvrdia pacienti, ktorí boli na tzv. „preventívnej“ prehliadke, ktorá trvala 5 – 15 minút a neboli kompletne vyšetrení. Iba kompletné vyšetrenie, ktoré trvá minimálne 50 – 60 minút dokáže nájsť všetky možné riziká, ktorých následkom bude „rozsiahly“ zubný kaz, strata kosti pri parodontitíde. “ Nestačí 1-2 krát ročne si dať odstrániť zubný kameň u zubného lekára. Tento výkon nezaručí, že budete mať zdravé zuby a že nebudete mať parodontitídu, zubný kaz, a ďalšie problémy, ktoré vznikajú ako následok infekcie šíriacej sa do celého organizmu, ako sú infarkt, reumatoidná artritida a iné celkové ochorenia“.
Tvrdenie o zubnom kameni vychádza z neznalosti náplne študijného dboru „dentálna hygiena“. V minulosti to bolo naozaj iba o dentálnej hygiene, o tom, ako odstraňovať zubný kameň, ako si správne čistiť zuby, aké používať hygienické pomôcky, odtiaľ názov hygiena. A tak, ako sa míľovými krokmi vyvíja mikrobiológia, molekulárna biológia, genetika, imunológia – odbory, ktoré úzko súvisia s orálnym zdravím, tak sa mení aj náplň štúdia odboru, ktoré sa rovnako vyvíja a ktorého som garantom. A to je aj dôvod, prečo by som dnes celý tento odbor a fakultu, kde sa študuje, premenovala tak, ako v niektorých krajinách na „Fakulta orálneho zdravia“ = „Faculty of Oral Health“.
Dnes je už vedecky dokázané, že k rizikovým faktorom, vyvolávajúcim orálne ochorenia, ku ktorým patrí zubný kaz, zápal ďasien a parodontitída, nepatrí iba neodstránený povlak, z ktorého vzniká zubný kameň. Je to iba jeden faktor, ktorý musíme rešpektovať, ale ak nepoznáme, nevyšetríme tie ďalšie, tak ochorenie vznikne a bude sa vyvíjať aj pri minimálnom množstve zubného kameňa. Preto často počujeme od našich pacientov „Ja si zuby naozaj dôkladne čistím aj niekoľkokrát denne, a aj tak mám problém“. A majú pravdu. Orálne zdravie nezávisí iba od čistenia zubov a odstraňovania zubného kameňa. Vyšetriť „tie ďalšie“ rizikové faktory, to je úloha dentálneho hygienika. Pri stave orálneho našich pacientov na takúto prácu zubný lekár čas nemá. Zubný lekár ošetruje zubný kaz, rieši následky ochorení.
Preventistka robí všetko preto, aby tieto ochorenia nevznikli. Motivuje a inštruuje tehotnú ženu, deti aj dospelých v správnej ústnej hygiene, pomocou výživového protokolu zisťuje chyby vo výžive, pití sladených a kyslých nápojov, zisťuje rôzne zlozvyky, ako sú škrípanie a zatínanie zubami a pod.
Dentálny hygienik pripravuje pacienta na liečbu u zubného lekára, aby pracoval v ústach bez agresívnych baktérií, lieči parodontitídu, po liečbe udržiava pacienta vo fáze stability v pravidelnom systéme kontrol.
Štúdium dentálnej hygieny je pomerne náročné, trvá tri roky (3 500 hodín) je zamerané predovšetkým na prevenciu, kariológiu a parodontológiu. Študent zubného lekárstva sa musí venovať toľkým iným oblastiam odboru zubné lekárstvo, takže náplň vysokoškolského štúdia dentálneho hygienika nemôže zvládnuť v plnej miere popri svojom 5-6 ročnom štúdiu. Preto v dentálním tíme má rovnako dôležitú úlohu aj zubný lekár aj dentálny hygienik. A tak ako dentálny hygienik nedokáže preparovať zuby na zhotovenie výplne, korunky, mostika, neimplantuje…, tak ani zubný lekár nedokáže dôkladne pripraviť pacienta na ošetrenie po stránke hygienickej, preventívnej a nedokáže zabezpečiť ani následnú starostlivosť, ktorá je nevyhnutná k udržaniu výsledkov liečby. Pri dobrej spolupráci oboch odborníkov, je spokojný pacient aj celý dentálny tím. Preto je mojou zásadou vychovávať špecialistov – profesionálov, ktorí majú vzniknutý problém riešiť, ale predovšektým zabrániť, aby vôbec vznikol. A na to je potrebný čas na vyšetrenie všetkých možných rizikových faktorov, ktorým nesmieme dovoliť, aby ochorenie vyvolali. A práve to je dôvod, aby sa rozvíjali obidva odbory súčasne.
