Liečba parodontitídy

Parodontitída (starý názov parodontóza) je zápal, ktorý postihuje ďasno, kostné lôžko, v ktorom je zub uložený a väzy, ktoré zub s kostným lôžkom spájajú. Základným prejavom zápalu je krvácanie napr. pri čistení zubov. Bolesť je prítomná prevažne až pri pokročilom zápale, kedy sa pod ďasnom už tvorí hnis. Veľmi častým príznakom parodontitídy je zápach z úst rôznej intenzity. Na nešťastie zápach často cíti každý, s kým postihnutý rozpráva, no on sám zápach necíti.

Pri každej návšteve kontrolujeme prípadný možný zápal. Ten prebieha v počiatočnom štádiu iba na ďasne, po určitom čase prejde aj na kosť a väzy.

Zápal ďasna vyšetrujeme jeho podráždením parodontálnou sondou. Zápal parodontu zisťujeme ako aktivitu parodontálneho vačku tak, že parodontálnu sondu zasunieme do parodontálneho vačku po obvode zuba. Ak po vytiahnutí sondy vyteká krv, zápal prebieha. Stav povrchu kostí kontrolujeme na rtg snímke. Ak je lamina dura (rtg názov povrchu kosti, kompakty) neprerušená po celom obvode zuba a koreňa, pacient nemá na danomzube parodontitídu. Ak je lamina dura prerušená alebo celkom rozpustená, zápal prebieha. Podľa stupňa rozpustenia povrchu rozlišujeme jednotlivé štádiá zápalu.

Hodnotenie štádia zápalu závisí aj od veku. Pacienta naučíme, ako si môže doma vyšetriť svoje ďasná a pri zistení zápalu sa môže ihneď objednať k ošetrujúcemu. Ošetrujúci musí najprv vyliečiť zápal ďasien, až potom môže urobiť kvalitnú výplň, korunku a pod. Inak výplň (plomba) nebude kvalitná.

Liečba parodontu je mechanická, chemická alebo chirurgická.

Mechanická liečba je základnou liečbou. Pri nej ultrazvukom alebo ručnými nástrojmi odstraňujeme povlaky s baktériami, ktoré zápal vyvolávajú. Ak na zube, pod ďasnom nebudú baktérie, nebude ani zápal. Skejling (odstraňovanie bakteriálneho povlaku a zubného kameňa) robíme v niekoľkých sedeniach. Každé odstránenie nánosov končí leštením povrchu zuba pastou a fluoridáciou.

Chemická liečba je pomocnou liečbou. Žiadne výplachy nevyliečia zápal. Baktérie v povlakoch a zubnom kameni sa musia najprv rozrušiť, uvoľniť, až potom ich môžeme ovplyvniť aj chemicky (chlórhexidínom). Výplachy aj s tým najdrahším roztokom ovplyvňujú iba povrch zubov a ďasien. Zápal parodontu prebieha vo vnútri parodontálneho vačku, vo vnútornej stene ďasna, na povrchu koreňa zuba. Výplach vačku vôbec neovplyvňuje baktérie vrastené do koreňa zuba a do ďasna. A pri prítomnom krvácaní je úplne zbytočný, pretože krv ruší účinok výplachu. Chemické výplachy chlórhexidínom sú vhodné na dezinfekciu úst pred mechanickou liečbou a po chirurgických zákrokoch v ústach (dvakrát denne počas jednej minúty). Antibiotická liečba je indikovaná vždy až po začatí mechanického odstraňovania nánosov, u pacientov s celkovým ochorením, pri parodontálnych abscesoch. Vhodná je kombinácia Augmentinu s Entizolom.

Chirurgická liečba je indikovaná iba tam, kde mechanickou a podpornou liečbou nevieme zápal zastaviť. Je pomerne zriedkavá. Chirurgické zákroky rozdeľujeme na:
- preventívne - ťah rias, najčastejšie horné a dolné frenulum
- estetické - krytie krčkov
- terapeutické - ťah rias, štepy, augmentácia, goretex
Sú to zákroky, ktorými riešime škody vzniknuté zápalom.

Indikácie chirurgickej liečby:
- ťah rias a následky ťahu
- plytké vestibulum
- tumory
- jedno - dvojstenné parodontálne vačky
- furkácie
- aktívne vačky po dokonalej mechanickej liečbe